Chuť kávy môže byť veľmi rozmanitá a závisí od mnohých faktorov, ako sú odroda kávových zŕn, spôsob praženia, metóda prípravy, a dokonca aj od vody, ktorá sa pri príprave používa.

Tu je niekoľko bežných chuťových profilov, ktoré môže mať káva:

• Ovocné tóny: Káva môže mať chuť po rôznych druhoch ovocia, ako sú bobuľovité ovocie (čučoriedky, maliny), citrusové plody (pomaranče, citróny), alebo tropické ovocie (mango, ananás).
• Čokoládové a karamelové tóny: Niektoré kávy majú sladkasté tóny pripomínajúce čokoládu, kakao alebo karamel.
• Orechové a pražené tóny: Káva môže mať chuť po orieškoch, ako sú mandle, lieskové orechy alebo vlašské orechy. Praženie môže tiež pridať tóny pripomínajúce opečené orechy alebo chlieb.
• Kvetinové tóny: Jemnejšie kávy môžu mať ľahké, kvetinové tóny, napríklad chuť pripomínajúcu jazmín alebo levanduľu.
• Zemité a korenisté tóny: Káva môže mať aj zemité tóny, pripomínajúce zem, drevo alebo dokonca tabak. Môžu byť prítomné aj korenisté tóny, ako sú škorica, klinčeky alebo čierne korenie.
• Horkosť a kyslosť: Káva môže byť aj viac alebo menej horká, pričom niektoré druhy môžu mať výraznejšiu kyslosť, ktorá môže pripomínať chuť citrusov alebo zelených jabĺk.
• Sladkosť: Niektoré kávy majú prirodzenú sladkosť, ktorá môže byť jemná, pripomínajúca cukor, med alebo javorový sirup.

Kombinácia týchto chutí a ich intenzita robí z kávy nápoj s neuveriteľne bohatým a rozmanitým chuťovým profilom. Preto sa často hovorí, že každý šálok kávy môže byť unikátnym zážitkom.

Chuť kávy je ovplyvnená mnohými faktormi, ktoré začínajú už pri pestovaní kávovníka a pokračujú až po prípravu nápoja.

Tu sú hlavné faktory, ktoré majú vplyv na výslednú chuť kávy:

• Odroda kávy: Existuje viacero odrôd kávovníka, pričom najznámejšie sú Arabica a Robusta. Arabica je zvyčajne jemnejšia a má komplexnejší chuťový profil, zatiaľ čo Robusta má silnejšiu, horkejšiu chuť a vyšší obsah kofeínu.
• Pôvod kávy: Chuť kávy je silne ovplyvnená regiónom, v ktorom bola káva pestovaná. Kávové zrná z rôznych častí sveta majú charakteristické chuťové profily. Napríklad kávy z Etiópie môžu mať ovocné a kvetinové tóny, zatiaľ čo kávy z Latinskej Ameriky môžu mať čokoládové a orechové tóny.
• Podmienky pestovania: Klíma, nadmorská výška, zloženie pôdy a množstvo zrážok ovplyvňujú rast kávovníka a tým aj chuť kávových zŕn. Vyššie položené plantáže často produkujú zrná s výraznejšou kyslosťou a komplexnejšími chuťovými profilmi.
• Spracovanie kávových zŕn: Po zbere sa kávové zrná musia spracovať, aby sa z nich odstránila dužina. Existujú rôzne metódy spracovania, ako napríklad suché spracovanie (natural), mokré spracovanie (washed) alebo metóda honey. Každá z týchto metód ovplyvňuje chuť kávy – napríklad suché spracovanie môže zanechať sladšie, ovocné tóny, zatiaľ čo mokré spracovanie môže zvýrazniť čistotu a kyslosť kávy.
• Praženie kávy: Spôsob a miera praženia výrazne ovplyvňujú chuť kávy. Svetlé praženie (light roast) zachováva viac pôvodných chuťových tónov kávových zŕn, často so zreteľnejšou kyslosťou. Stredné praženie (medium roast) môže priniesť vyváženejšie chuťové profily, zatiaľ čo tmavé praženie (dark roast) má tendenciu zintenzívniť horkosť a pražené tóny, pričom pôvodné chute zŕn môžu byť potlačené.
• Čerstvosť kávy: Chuť kávy sa časom mení, najmä po upražení. Čerstvo pražená káva má výraznejšiu a komplexnejšiu chuť. Ak je káva skladovaná príliš dlho, môže stratiť arómu a chuť, alebo získať zatuchnuté tóny.
• Mletie kávy: Hrúbka mletia ovplyvňuje extrakciu chutí počas prípravy. Príliš jemne mletá káva môže viesť k preextrakcii a horkosti, zatiaľ čo príliš hrubo mletá káva môže spôsobiť slabý a vodnatý nápoj.
• Metóda prípravy: Existuje mnoho spôsobov prípravy kávy (napr. espresso, pour-over, French press, aeropress), pričom každá z nich vytvára rôzne chuťové profily. Metóda prípravy ovplyvňuje extrakciu chutí zo zŕn, čo sa odráža vo výslednom nápoji.
• Kvalita vody: Keďže káva je z veľkej časti tvorená vodou, jej kvalita má veľký vplyv na chuť. Tvrdosť vody, jej pH a prítomnosť minerálov môžu zmeniť výslednú chuť kávy.
• Teplota a čas extrakcie: Teplota vody a dĺžka času, počas ktorého je káva v kontakte s vodou, majú zásadný vplyv na chuť. Napríklad príliš horúca voda môže spôsobiť preextrakciu a horkosť, zatiaľ čo príliš nízka teplota môže viesť k nedostatočnej extrakcii a plochej chuti.

Kombinácia týchto faktorov určuje jedinečný chuťový profil každej šálky kávy. Káva je preto tak bohatá a zložitá, že jej chuť môže byť pre každého milovníka kávy jedinečným zážitkom.

Ako chutí Arabica, Robusta a Liberica?

Arabica, Robusta či Liberica majú svoje typické chuťové profily, ktoré ich odlišujú. Tu sú charakteristiky týchto dvoch najrozšírenejších druhov kávy:

Arabica:

• Chuť: Arabica je všeobecne považovaná za jemnejšiu a komplexnejšiu než Robusta. Jej chuťový profil často zahŕňa jemné ovocné a kvetinové tóny, s vyššou kyslosťou, ktorá môže pripomínať chuť citrusov alebo bobúľ. Kávy z Arabiky môžu mať tiež sladšie tóny, ako sú tóny medu, karamelu alebo čokolády.
• Aromatika: Arabica má bohatšiu a komplexnejšiu arómu, často s kvetinovými a ovocnými podtónmi.
• Textúra: Kávy Arabica majú zvyčajne ľahšiu, jemnejšiu textúru.
• Obsah kofeínu: Arabica má nižší obsah kofeínu v porovnaní s Robustou, čo prispieva k jej jemnejšiemu chuťovému profilu.

Robusta:

• Chuť: Robusta je známa svojou silnejšou, výraznejšou a horkejšou chuťou. Jej chuťový profil je často opísaný ako zemitejší, s tónmi orechov, dreva alebo tabaku. V porovnaní s Arabikou má menej kyslosti a viac horkosti.
• Aromatika: Robusta má menej komplexnú arómu, ktorá môže byť drsnejšia a intenzívnejšia. Vôňa môže byť zemitá až drsná, s podtónmi pripomínajúcimi gumu alebo spálenú zem.
• Textúra: Kávy Robusta sú obvykle plnšie a majú ťažšiu, krémovejšiu textúru.
• Obsah kofeínu: Robusta má vyšší obsah kofeínu, čo prispieva k jej horkejšej a intenzívnejšej chuti. Vyšší obsah kofeínu tiež znamená, že Robusta je prirodzene odolnejšia voči škodcom.

Tieto rozdiely spôsobujú, že Arabica je často uprednostňovaná pre svoju jemnosť a komplexnosť, najmä medzi kávovými gurmánmi.

Robusta sa často používa v zmesiach, najmä do espressa, kde pridáva silu, horkosť a bohatú krémovú penu (crema). Každý z týchto druhov má svoje miesto v kávovom svete, a ich výber závisí od preferencií kávičkára.

Liberica

Káva Liberica je menej bežná v porovnaní s Arabikou a Robustou, ale má veľmi zaujímavý a jedinečný chuťový profil, ktorý ju odlišuje od ostatných kávových odrôd. Tu sú hlavné charakteristiky chuti kávy Liberica:

• Ovocné a kvetinové tóny: Liberica má často veľmi výrazné ovocné tóny, ktoré môžu zahŕňať chuť exotického ovocia, ako sú jackfruit alebo mango. Kvetinové tóny môžu pripomínať jazmín alebo iné exotické kvety.
• Zemité a drevité tóny: Je známa svojou výraznou zemitou a drevitou chuťou, ktorá môže pripomínať chuť cédrového dreva alebo tabaku. Tieto tóny dodávajú káve robustný a nezvyčajný charakter.
• Dymové a korenisté tóny: V chuti Liberica sa často objavujú aj dymové a korenisté tóny, ktoré môžu pripomínať čierne korenie alebo klinčeky. Tieto chute môžu byť pre niektorých ľudí veľmi intenzívne.
• Horkosť a sladkosť: Liberica má výraznú horkosť, ktorá je často vyvážená miernou sladkosťou, čo jej dodáva komplexný a plný chuťový profil.
• Textúra: Káva Liberica má zvyčajne plnšiu, hutnejšiu textúru, ktorá môže byť mierne olejovitá.

Káva Liberica má veľmi výraznú a neobvyklú chuť, ktorá nemusí byť pre každého. Je robustná, s komplexnými a často neobvyklými chuťovými profilmi, ktoré môžu byť pre niektorých milovníkov kávy príjemnou zmenou, zatiaľ čo iným môžu pripadať príliš intenzívne.

Je to káva, ktorú by ste mali vyskúšať, ak hľadáte niečo iné a nebojíte sa výrazných, exotických chutí.